Články a názory

 

Keď sa budeš učiť, vravievala matka, tak sa budeš mať dobre...

Aj ma vybili, aj ma nútili,  aj som sa naučil postupne dávať pozor na hodinách a na vysokej mi už iba pozornosť na hodinách otvárala dvere k dobrým výsledkom.

Stal som sa talentom:  prácou – inštinktom a skúsenosťou, ako dopĺňal Pascal.

V tvorivej časti veku som bol ochucovadlo spoločenských stretnutí, bavilo ma stretať sa, podávať ruky, kecať a zabávať...

Pobyt medzi priateľmi mi jednoducho robil dobre.

Prešli roky, - kapely s klavírom vykopli dídžeji svet opantali šumy a miesto melódie trepe mojim ušným bubienkom afrorytmus.

Vôbec ma to neirituje pokiaľ mi nechali právo na ticho.

Vstupujem do sály, motýlik podtrhnutý smokingom,  úsmevy víťazných straníkov v kulise zle opraveného interiéru.... – nutné spoločenské divadlo plesovej sezóny.

 Teším sa na Straussov Donau walzer – ale..

 - nekoná sa, náhradou je zmesica roku, metalu, rapu – všetko čo nás núti skákať ako opice po žeravom popole – básnik by povedal „praštený hlukom pri príchode“..

Víno?  Napriek rádobyluxusu iba výpredajové; značky pochybného vinárstva.

Cena aj tentoraz zvíťazila nad kvalitou.

S našimi susedmi pri stole kričíme na seba, akoby nás delilo more, sused má navreté žily na krku a čosi po mne chce, z gesta pochopím – doliať, ukazujem, že som autom – samozrejme výhovorka, nemôžem na rovinu povedať, že víno je zlé, učili ma, že sa to nepatrí....

Odvaha – vstávam a využívam svoje právo na odchod.

Ticho zabzučí motor nášho auta a tešíme sa na fľašku vínka, - len tak pri zvuku praskajúceho dreva.

Posledný pokus zlyhal. Adios prominenti, adios plesy - a nikdy viac.

                                                                                                                                       Vš.