Články a názory

Vdp. ThDr. Ignác Havran kňaz a buditeľ.

 

100 výročie nedožitých narodenín tohto vynikajúceho človeka ma utvrdilo v povinnosti dávať veci do objektívneho svetla, kvôli všetkým tým, ktorí ho nepoznali, alebo poznali, -  iba z počutia.

Pri príležitosti odhalenia jeho pamätnej tabule sme si vypočuli z úst  primátora p. Petra Dvorana zopár usmievavých historiek, ale táto časť osobnosti ThDr Havrana – nebola podstatná.

V prvom rade chcem upriamiť Vašu pozornosť na dobu,  kedy tento kňaz pôsobil v Hlohovci.

Väčšina z terajších mladších súputníkov si nepamätá súvislosti s radikálnou normalizáciou povojnového Československa, - päťdesiate roky - kedy akýkoľvek nesúhlasný postoj s predstaviteľmi strany, bol zámienkou ku stíhaniu a odstaveniu kohokoľvek – nieto ešte kňaza -  z verejného života.

Nedeľňajšie kázne by nijako neboli zaujali ako chlapca, nebyť rodičov, ktorí dodatočne doma, nikým nesledovaní - rozoberali každé počuté slovíčko...

Jeho kritické slová smerom k režimu -  im dávali nádej, pomáhali vyrovnať sa so súborom negatívnych vnemov totalitného vládnutia. Cítil to tak ako oni,  ale aj to dokázal verejne povedať!

Tak ako dnes, bol vidieť zlo a skrivodlivosť, ale na rozdiel od dnešných čias, sa o tom nesmelo hovoriť.

Postih bol okamžitý.

Zákaz náboženskej výchovy, perzekúcia, vyhadzov učiteľov za návštevu kostola, preradenie na „iné“ -  miesto.....

Toto je iba malý príklad, - komunistický režim bol chobotnicou -  bez možnosti úniku.        

    ...........a predsa sa našiel človek, navyše kňaz, ktorý dokázal formuláciou slov, podtrhnutých plamenným prejavom vyjadriť všeobecný názor jednoducho a nahlas.

Oficiálne mu nemali čo vyčítať...

Zlo dokázal podtrhnúť gestom, významnou prestávkou, pohľadom smerom k budove aparátčikov. Všetci sme vedeli kde sedia a chápali sme jeho – slovami vyjadrený hnev, nad väznenými biskupmi nad dennou skrivodlivosťou. Dnes by sme povedali – bol hovorca – zadupanej a mĺkvej inteligencie.

Prinášal katarziu pre takto handicapovanú časť občanov Hlohovca, vďaka ThDr Havranovi -  mnoho vecí získalo iný sled, iný rozmer.

Dekan Havran bol osobnosťou, ktorá pomohla prežiť jednu nešťastnú kapitolu v živote mesta Hlohovec. Občania trpeli násilnou industrializáciou, boli im braté domy, polia i pozemky.

Cesta cez mesto bola zámerne vedená tak, aby sa zbúrala synagóga a nie podľa pôvodne navrhovanej cesty vedľa železničnej trate, kde vtedy nebolo stavebných prekážok.

Hneď pri vstupe do mesta sa postavil gigantický vežiak, aby zakryl symbol Hlohovca farský kostol – búranie Podzámskej ulice – tam všetko žili ľudia, ktorí nesúhlasili s ničením starých domov a potrebovali nádej, boli frustrovaní rozpínavosťou komunistických prišelcov ničiacich všetko „staré a zaostalé“....

V tejto atmosfére ísť do kostola, stretať sa z rovnako postihnutými Hlohovčanmi prinášalo určitú katarziu. Tam komunisti nechodili.....

Za odvahu, nádej a povzbudenie - vďaka Vám - pán Dekan.

Aj vďaka Vám sme razantnejšie zvonili kľúčmi.

Aj vďaka Vám máme kľúče stále pripravené....

Ťažko bez metafor opísať osobnosť tohto významného Hlohovčana, narodeného v dedinke Rybník, ale plný kostol ku jeho nedožitým stým narodeninám hovorí za všetko.