Články a názory

Ohlásili moje meno.

Bol signál pre môj nástup a nástup tlmočníka ale tých pár sekúnd stačilo na zazvonenie môjho nevypnutého mobilu.

Zvíťazil pocit komunikačnej zodpovednosti ...a v jednej vete syna môjho priateľa som sa dozvedel o jeho náhlom odchode.

Myšlienky poukladané v rade a pripravené na prednášku sa rozutekali, ako črepy rozbitého pohára.

Vystúpil som pred auditórium,  prítomných som informoval o telefonáte ...

Zodpovednosť jednotlivca a jeho úloha v spoločnosti, to boli moje prvé slová...

Dámy a páni, priateľ, ktorý odišiel bol typ človeka – empatického, obdarený  neuveriteľných talentom vyriešiť akúkoľvek komplikovanú technickú situáciu – od elektriny, po inštalácie a čo je úžasné, celé svoje znalosti využil na nezištnú pomoc obci, priateľom a blízkym.

Bol vždy  tam, kde ho bolo treba.  Na kostolnej veži, keď  robil automatické elektrické zvonenie, na stĺpe, keď sa pripravovalo vianočné osvetlenie obce, zváral, pílil, pomáhal...

Aj ako najlepšieho priateľa som ho mal zaradeného v telefónnom zozname v rubrike „pomoc“ s pomocným slovom „MIŠKO“.

Pre Vašu informáciu:  Michal Šabík – Červený Hrádok.

Prednáška skončila, zariadil som obdenné prerušenie mojej prítomnosti  v danej krajine a vydal som sa na ďalekú cestu s jediným poslaním rozlúčiť sa s priateľom...

Slzy, stisky rúk a po krátkej omši pešia cesta na cintorín..... Zvonili zvony ... bola to jeho zásluha,

–  jeho práca...cesta okolo domu, nad ktorým sa čnel technický rebrík, akoby ešte každú chvíľu mal ísť čosi opravovať... - jeho práca, vysadené tuje povedľa plotu – jeho práca - plot na cintoríne – jeho práca... brána na cintoríne - jeho práca.... akoby sme kráčali v pamätníku snahy úžasného človeka, ktorému počas celého života neboli ľahostajní ľudia i priestor v obci  v ktorej  -  a s ktorou žil.

Čakal som verejné poďakovanie predstaviteľa obce za celoživotné bezprecentne veľké dielo v prospech občanov, vyzdvihnutie tejto snahy, ako príklad hodný nasledovania...

Nedočkal som sa.

Z vyšších miest asi neprišiel pokyn...?, neviem,  - alebo žijeme v dobe, kedy  nechceme vidieť ľudí, ktorí úplne prirodzene pomáhajú bez natrčenej ruky po odplate...?  

Michal Šabík – Ďakujem, za občanov aj priľahlých obcí za Tvoje -  Dielo, Tvoju nezištnú pomoc, za radu, či pohár vína....

 Ďakujem Bohu za šťastie, že som mal tú česť stretnúť takého úžasného Človeka – akým si bol a zostávaš  v našich spomienkach.     Tvoj priateľ          Eques. Mgr. Ján Všetečka - Konstanty.