Zámok u Grófa
Európske Fórum Vínnej Kultúry
Rodinný erb Všetečka Európai Borlovagrend Magyarországi Konzulátusa

Články a názory


                   Ferdinand Fussmann. 


 


                                                                                                                                                                                                                                                                 


IN VINO VERITAS ET LACRIMAS


Opadnuté lístie zo stromov v parku prekrývalo malú čiernu mramorovú tabuľku. Nad ňou sa týčil betónový stĺp pripomínajúci zapálenú pochodeň. Hoci neviditeľné, ale predsa len akési svetlo stále vyžaruje, pomyslel som si stojac pred pomníkom v parku vinohradníckej usadlosti na Panónii. Akoby nástojčivo pripomínalo, že všetko má svojich pokračovateľov, že každú zapálenú pochodeň si ako štafetu odovzdávajú z rúk do rúk ďalšie a ďalšie generácie. Po chvíli som pochopil. Tou zapálenou fakľou je samotná Panónia. Vinohradnícka usadlosť medzi Bojničkami a Dvorníkmi založená podnikateľom Ferdinandom Fussmannom pred viac ako deväťdesiatimi rokmi.

O Ferdinandovi Fussmannovi hlohovská história mlčí. Je dokonca skúpa aj na bohatú vinohradnícku tradíciu v meste, ktorá aj dnes má svojich pokračovateľov. Iba v rozprávaniach sa tak stretávame s menami ako František Belžík či Ferdinand Fussmann. Dvaja naturalizovaní Hlohovčania, v predvojnovom Československu poprední producenti vína. Iba jeden však bol najväčším producentom vína na Slovensku v tridsiatych rokoch 20. storočia. Ferdinand Fussmann. Jeho ročnú produkciu 5000 hektolitrov konzumného a akostného vína nedosahoval žiaden slovenský výrobca. Zaujímavá je však nielen Fussmannova životná cesta ako podnikateľa, v ktorej dosiahol nebývalý úspech, ale aj posledná etapa života končiaca za bránami koncentračného tábora. Ferdinand Fussmann sa narodil 27. augusta 1884. Pochádzal zo slovinského mesta Maribor, odkiaľ sa začiatkom 20. storočia presťahoval na Slovensko. V roku 1916 odkúpil väčšiu časť pozemkov medzi Bojničkami a Dvorníkmi, kde založil vlastné vinohradníctvo s názvom Pannonia. Do roku 1924 postupne vybudoval rozsiahly vinohradnícky areál s menším kaštieľom pri ceste. Ten rodina používala najmä ako svoje letné sídlo. Fussmannovci sa inak trvalo zdržiavali skôr v Hlohovci. V Podzámskej ulici vlastnili honosný meštiansky dom s rozsiahlymi pivničnými priestormi, ktorý si Hlohovčania skôr pamätajú ako sídlo učňovskej školy. Rodinný podnik Pannonia - Ferdinand Fussmann založil so svojim svokrom Filipom Lichtscheinom. Neskôr v nej však figuroval len sám, alebo s manželkou Irenou. Vo viniciach na Panónii sa pestovali hlavne druhy ako Veltlínske zelené a červené, Silván zelený a červený, Dievčie hrozno, Gamay biely, Rizling, Čabanská perla, Malingre, Muškát, Ottomel, Chrupka, Burgundské modré, Tramín, Ezerjo a Medovec. Posledne menovaná odroda bola opatrená špeciálnou ochrannou známkou firmy, tiež všetky Burgundské vína boli chránené známkou VATRA hostinskými vínnymi pivnicami v Prahe. Ako uvádza reklamná kniha „Naše víno“ vydaná v tridsiatych rokov 20. stor., mušty z Fussmannových viníc dosahovali až 26 % cukru pri primeranom obsahu kyselín. Kapacita firemných pivníc v Hlohovci a Šalgočke bola 6000 hektolitrov, pričom každý sud s výškou okolo 5 metrov pojal 120 hektolitrov vína. Mimoriadne odborné a organizačné schopnosti zaradili Ferdinanda Fussmanna medzi najvplyvnejších podnikateľov Hlohovca v medzivojnovom období. Veľký milovník vína sa však od roku 1939 veľmi obával o osud firmy a svojej rodiny. Hoci viacerí vplyvní židovskí podnikatelia opustili Slovensko ešte pred deportáciami, Fussmann sa rozhodol aj s rodinou zostať. Nedokázal opustiť to, čo dlhé roky tvoril a zveľaďoval. Aby uchránil svoj majetok pred nútenou správou dokonca založil svoju firmu vo viacerých československých bankách a tento oznam aj vyvesil na všetky budovy firmy. Mimoriadne vplyvný muž sa dokonca snažil finančnou úplatou úradníkom a členom Hlinkovej gardy zamedziť deportovaniu rodiny do tábora. Celá rodina bola nakoniec zaradená do zoznamu tzv. výnimkárov, ktorí sa vyhli hlavnej vlne deportácií, no v roku 1944 aj židia s výnimkou sa ocitli pred bránou smrti. Z domu na Podzámskej ulici postupne deportovali Ferdinanda Fussmanna, jeho manželku Irenu, Ireniných rodičov Filipa a Helenu Lichtschein, Fussmannovu dcéru Helenu Zweig, zaťa Vladimíra i malú vnučku Eriku. Všetci zahynuli dňa 5. októbra 1944 v Osvienčime. Zachránil sa iba syn Oskar, ktorý po vojne emigroval do Nemecka, kde sa pod menom Oskar Foltýn stal uznávaným odborníkom na pestovanie vínnej révy. Vinohradnícku usadlosť na Panónii získali po vojne Štátne majetky a v roku 2005 po uplatnení reštitučného nároku vnuka Ferdinanda Fussmanna a následného odpredaja sa vlastníkom stala spoločnosť Food Farm s.r.o. Hlohovec, ktorá prevzala symbolickú pochodeň a vďaka zanieteným ľuďom naďalej zveľaďuje vinice Fussmannovej Panónie. Dom na Podzámskej ulici v Hlohovci začiatkom osemdesiatych rokoch asanovali. Aj spomienka na deportačný transport, v ktorom sedel zlomený muž, 60 ročný Ferdinand Fussmann po všetkých tých rokoch vybledla. Akoby ani nechcela povedať, že víno niektorým prináša nielen pravdu, ale aj plač a slzy. Povedané ústami klasika - In vino veritas et lacrimas.                                                                                                                                                                                                                     .                                                           Jozef Urmínsky riaditeľ múzea Hlohovec.