Články a názory

Hrať druhé husle v symfonickom orchestri je cťou, musíš na to mať vzdelanie a prax. .Druhé husle sú vždy zálohou, keď zlyhajú prvé – hierarchia sa posunie, a orchester úspešne účinkuje bez toho, aby si to všimol divák...

Ústa sa nám otvorili – pred rokmi, - keď sme videli čistotu, perfektné cesty, harmóniu s prírodou - v najobyčajnejšej rakúskej dedine.

U nás to bola špina, odpadky, jamy na cestách,  odpadky za dedinami...

Ako umelec som sa vždy pohyboval v susedných krajinách medzi tzv. prominentmi.

Akosi mi to ostalo, zrejme ich priateľstvá sú lepšie konzervované ako naše..

Dnes po rokoch, kedy sa Rakúsko - uhorská monarchia rozhodla nás recyklovať – znova len hráme druhé husle.

Špina nám ostala, jamy a neupravené cesty sú samozrejmou súčasťou nášho života, len my sme vymenili autá, za také - ktoré tak netrasú ako tie predtým.

Darmo ja v prejave opíšem slovenského vinára, ako obeť komunistickej zlovôle a násilného sceľovania,    - keď  ku tomuto vinárovi vedie cesta, aká neviedla, ani za najväčšieho totalitného útlaku. Rozbitá, plná jám, okolie neupravené,  smeti, papiere , srance a pľuvance.

A to nie je len o ceste k vinárovi – stačí sa prejsť po Zobore a je to znovu - to isté.

Vypočul som si volebné sľuby, ako sa opravia cesty, ako bude všetko upravené a dnes?

Estetika prostredia má neuveriteľný vplyv na život všetkých nás.

Vezmite si príklad zo susedov, tam sa to tak deje.

Je jedno, aký si hodnostár, cirkevný, regionálny či nadnárodný - akéhokoľvek vyznania – všetci žijú a vnímajú úskalia svojho súputníka, ktorý možno v živote neprekročil prah svojho kraja. V tom je veľkosť človeka, politika – investora.

 Uvedomujú si, že tam na konci vzniká ten kruh obecnej spokojnosti.

 V prvom rade úprimne a citeľne si vážia tradíciu, iba tak sa dajú prijať zodpovedné uzávery pre budúcnosť..

Všetci ostatní máme čo robiť, aby sme bez pomoci „zhora“, -  nachádzali spoločnú reč s našim veľkým terajším celkom.

Majme ambíciu hrať – nie druhé ... stačí poctivo hrať............